Aug 08 2007
Príbeh o rybárovi z Mexika
Po minulom príbehu o vojakovi, ktorý zožal veľký úspech, prinášam príbeh, ktorý je o hodnotách rybára z Mexika. Existuje viacero variácií, dokonca som jednu počul na školení za finančného poradcu, v ktorom som však prestal pokračovať. Tu už je spomínaný príbeh:
V malom prístave v jednej zapadnutej dedinke kotvila loď s biedne vyzerajúcim rybárom. Náhodou prechádzal okolo Američan z bohatej firmy a pristavil sa pri rybárovi. Všimol si, že má na loďke asi 4 pekné kúsky tuniaka. Američan sa s ním teda pustil do reči.
“Ako dlho ti trvalo, kým si ich ulovil?” spýtal sa zvedavo Američan.
“Iba chvíľku.” hrdo mu odpovedal Mexičan.
“Prečo teda nechytáš dlhšie, aby si mal viacej rýb?” zvedavo sa spýtal Američan.
“Mám dosť rýb nato, aby som pokryl nevyhnutné výdavky mojej rodiny.” odpovedal mu.
“Čo teda robíš so svojím voľným časom?” spýtal sa ho.
Mexičan mu povedal: “Pekne si pospím, chytám ryby, hrám sa so svojimi deťmi, dám si siestu so svojou manželkou Máriou a potom si zájdem do dediny, kde si vypijem trochu vína a zahrám si na gitare so svojimi kamarátmi. Žijem šťastne a naplno, pane.”
Američan mu povedal: “Mám MBA na Harvarde a mohol by som ti pomôcť. Mal by si tráviť viac času chytaním rýb, zbytok predať a za ušetrené peniaze by si si kúpil lepšiu loď. Potom by si si našetril na ešte väčšiu loď a možno by sa ti tak darilo, že by si si kúpil celú rybársku flotilu.”
“Namiesto toho, aby si predával svoje ryby cez druhú osobu, by si ich mohol predávať priamo, aby si mal väčší zisk. Mohol by si neskôr otvoriť aj vlastnú továreň, kde by si ich konzervoval. Mal by si kontrolu nad výlovom, spracovaním a distribúciou. Musel by si však odísť z tejto dedinky do väčšieho mesta, z ktorého by si riadil svoje impérium.”
Mexičan sa ho spýtal: “Ale pane, ako dlho by mi to všetko trvalo?”
Čomu Američan odpovedal: “15 - 20 rokov.”
“Ale čo potom, pane?”
Američan sa zasmial a povedal mu: “To je na tom to najlepšie. Keď bude správny čas, predáš spoločnosť a zarobíš ťažké milióny.”
“Milióny pane? Ale čo potom?”
Američan mu pomaly odpovedal: “Potom pôjdeš do dôchodku, odídeš do malej dedinky. Pekne si pospíš, budeš loviť ryby a pohráš sa so svojim deťmi. Potom si dáš siestu a zájdeš do dediny, kde budeš popíjať víno a hrať na gitare so svojimi kamarátmi…”
Popularity: 4% [?]
Nechajte si posielať unikátne články na tému motivácie a osobného rozvoja na E-mail!
Pekný príbeh. Ešte máš dáke v pláne uverejniť? Kto je jeho autorom? Či je to nejaká “ľudovka”?
Autorom by mal byť vraj Heinrich Böll…noo keď sa podarí nájsť, tak jasne že dám…:)
pekny pribeh
dufam, ze uverejnis aj dalsie 
Odkaz pre charisma-makera
Prosim, cim skor sa mi ozvi na mail andrej bodka pop zavinac gmail bodka com. Potreboval by som s tebou cosi prebrat a nedari sa mi zohnat kontakt 
Problém Američanovho plánu je ten, že človek sa dôchodku nemusí dožiť.
pjotr,
skus tento:
An elderly carpenter was ready to retire. He told his employer-contractor of his plans to leave the house building business and live a more leisurely life with his wife enjoying his extended family.
He would miss the paycheck, but he needed to retire. They could get by.The contractor was sorry to see his good worker go and asked if he could build just one more house as a personal favor. The carpenter said yes, but in time it was easy to see that his heart was not in his work. He resorted to shoddy workmanship and used inferior materials. It was an unfortunate way to end his career.
When the carpenter finished his work and the builder came to inspect the house, the contractor handed the front-door key to the carpenter. “This is your house,” he said, “my gift to you.”
What a shock! What a shame! If he had only known he was building his own house, he would have done it all so differently. Now he had to live in the home he had built none too well.
So it is with us. We build our lives in a distracted way, reacting rather than acting, willing to put up less than the best. At important points we do not give the job our best effort. Then with a shock we look at the situation we have created and find that we are now living in the house we have built. If we had realized that we would have done it differently.
Think of yourself as the carpenter. Think about your house. Each day you hammer a nail, place a board, or erect a wall. Build wisely. It is the only life you will ever build. Even if you live it for only one day more, that day deserves to be lived graciously and with dignity. The plaque on the wall says, “Life is a do-it-yourself project.” Your life tomorrow will be the result of your attitudes and the choices you make today.
– Author Unknown
Vďaka za príbeh, určite ho tam prsknem….:)
Hej, pekny pribeh… ale cely zivot by ma “iba” to robit nebavilo, asi by som sa zacal postupne nudit… alebo aj nie